Utekáč na dobových fotografiách 2

O tom, že nielen chlebom je človek živý, hovorí druhá kniha o Utekáči. Vovedie vás do školských tried, kde deti sklárov, neraz vyčerpané prácou vo fabrike, chytali do rúk tabuľku a griflík. Kde modro voňal atrament a učiteľov prst na mape znamenal, že svet, to nie je len Utekáč a huta. Rovnako sa pokúsi odchýliť dvere chrámu Božieho, kde sa vo vzduchu nesie tajomná sila modlitieb. Vypočutých, aj márnych. Odhalí ruky zopnuté k nebu, ústa v najhlbšej viere šepkajúce Otče náš... Aj „červení diabli“, keď zišli z verštatu a odložili sklárske píšťaly, vzývali svojho Boha a svätého Antonka. Ten milosrdne bdel nad ich kolískou, oltárom i rakvou.O čo viac úcty a pokory pred Bohom bolo v srdciach hutníkov, o to viac márnosti v živote svetskom. Divadlá, spevokol, dychovka, kapely... To všetko tvorilo súčasť života Utekáčanov v rokoch 1900 až 1989. Snáď nebolo v Utekáči rodiny, ktorá by obci nedala umelca – speváka, hudobníka či ochotníckeho herca. Množstvo nádherných fotografií a dobové autentické texty sú toho neklamným dôkazom. Zahĺbte sa opäť do spomienok, uverte tomu, čo už dávno nie je. Žiadne rozprávkové kde bolo, tam bolo... Toto všetko je pravdivé, vaše, naše. Tu to všetko bolo... V Utekáči.