Zabudnutý čas

Noah má štyri roky a chce ísť domov. Jediný problém je v tom, že už doma je.S Noahom nič nejde ľahko, to jeho mama Janie dobre vie. Chlapec má hrôzu z vody, a aby ho dostala do vane, musí s ním zápasiť, čo sa jej nie vždy chce. Má také hrozné nočné mory, že desia aj ju. Ľudia vravia, že z toho vyrastie, ale zdá sa, že sa deje pravý opak – je to čoraz horšie. Keď Janie zavolajú zo škôlky do práce a požiadajú ju, aby okamžite prišla, Janie sa prevracia celý svet.
Jeromovi Andersonovi sa jeho svet už prevrátil. Smrteľná diagnóza ho postaví zoči-voči faktu, že čoskoro môže zomrieť. Riadi sa však heslom: Ešte som neskončil. Kedysi vychádzajúca hviezda akademických kruhov, profesor psychiatrie, zdanlivo zahodil celú kariéru, aby mohol skúmať záhadu reinkarnácie. Stratil úctu svojich kolegov, ale to ho nezastavilo. Život zasvätil hľadaniu vysvetlení. Janie k nemu privedie syna, lebo zúfalo hľadá pomoc. Anderson si uvedomí, že Noah môže byť kľúčovou osobou v jeho výskume, poslednou šancou na vykúpenie.
Čoskoro všetci traja – Noah, Janie a Anderson – klopú na dvere ženy, ktorú nikdy nevideli. Za tými dverami čakajú odpovede na všetky ich otázky. Naozaj však po nich túžia?Z anglického originálu The Forgetting Time (Flatiron Books, New York 2016) preložila Inka Hermanová-Martinová.Ukážka z textu„Existoval podobný prípad?“ Janie ani nedýchala. Nemohla mu pozrieť do očí, a tak sa sústredila na špičku jeho topánky. Doktor Remson sledoval jej pohľad, obočie sa mu spojilo a obaja pozerali, ako jeho čierna topánka dopadá na tmavokarmínové štvorčeky na perzskom koberci.
„Bolo to pred mnohými rokmi, keď som pracoval v Bellevue. Bolo tam dieťa, ktoré často hovorilo o traumatických zážitkoch, ktoré sa mu stali cez vojnu. Kreslilo obrázky bajonetov. Znásilňovanie.“
Janie sa striasla. Videla tie obrázky, akoby ich mala pred očami – krv nakreslená červenou pastelkou, paličkovitá postava s otvorenými ústami.
„Bol z mestečka v New Jersey, žil v milujúcej, usporiadanej rodine. Rodičia prisahali, že nikdy nevidel podobné obrazy, ako kreslil. Bolo to veľmi prekvapujúce. Mal len päť rokov.“
Ako Noah. Kúsky skladačky sa konečne začínali spájať a vytvárať obraz. Pocítila úľavu a zároveň mrazivú predtuchu.
„A akú diagnózu mal?“
Psychiater zažmurkal. „Bol trochu starší než Noah, ale stále primladý na svoju diagnózu.“
„Aká teda bola?“
„Schizofrénia so začiatkom v detskom veku.“
Stiahol si sveter cez brucho, akoby jeho slová spôsobili pokles teploty.