Hodina vlka

Hodina vlka je čas medzi nocou a dňom, keď sa človeku podľa severskej mytológie zjavujú veci nevídané. Autor si zvolil pre svoj príbeh dvoch rozprávačov: mladého muža, ktorý hľadá samého seba a lono vhodné na zachovanie rodu, a syna, čo pred narodením spomína na dôležité okamihy zo života otca. Napriek zdanlivo zložitej forme ide o vtipný, humorne ladený príbeh, prekypujúci emóciami, bizarnými scénkami, ale aj nie vždy príjemnými udalosťami z našej nedávnej minulosti. Obrázky zo života otca syn vo forme spomienok zdedil, a to len preto, aby na ne hneď po narodení zabudol a všetko sa mohlo zopakovať odznova. Ukážka z textu V žltom svetle bolo vidieť len fragment Dominikovej, šialenstvom a špinou zohyzdenej tváre. Všetko ostatné bolo zahalené v šere. „Ho hes?“ okríkol ma Dominik, keď som vstúpil. Jediný zub v ústach mu neumožňoval hovoriť zrozumiteľnejšie. Bez slova som mu ukázal hrniec s kapustnicou a balíček mäsa. Dominik sa usmial. „Haj!“ Starý blázon odniekiaľ znenazdajky vytiahol špinavé prázdne vedro a bez zaváhania doň prelial zabíjačkovú polievku. Náhlivo rozbalil balíček s mäsom a kúsok si z neho odrezal. Druhý kúsok odrezal pre mňa. So strachom som si vložil do úst odrezok surového mäsa a zacítil jeho zvláštnu chuť. Mlčky sme prežúvali. Dominik ťažko prehltol, prudko sa postavil a niekam sa vytratil. V okamihu, keď nebol pri stole, vynoril sa z tmy tučný čierny kocúr a zvyšok mäsa uchmatol. Dominik sa po chvíli vrátil s fľašou vína v rukách. Keď zbadal, že na stole ostal len zamastený papier, schmatol nôž a nenávistne na mňa zagánil. Pochopil som, že ma chce zabiť.