Srdce má vlastnú hlavu

"Nina," šepol otec, "bojíme sa o teba. Si veľmi mladá a neskúsená. Prečo nás chceš opustiť a odísť tak strašne ďaleko? Rodina má predsa zostať pokope a pomáhať si. My sme tvoja rodina, či chceš alebo nechceš! Čo ti tu teda chýba?" pozrel sa na ňu prosebným pohľadom a načiahol sa za jej rukou. Nina stála ako kus ľadu a civela do okna. Nadýchla sa a chcela odpovedať, ale zrazu sa jej do očí nahrnuli slzy. Nemôže. Nepochopili by to. Žijú, ako vedia. Tak čo jej tu doma, medzi najbližšími, môže chýbať? Žeby všetko?Niekedy môže útek z domu spustiť lavínu nepredvídateľných udalostí a sny o ružovej budúcnosti sa zmenia na prežívanie. A niekedy treba odísť ďaleko, aby sme zistili, že jediné, z čoho máme strach, je strach sám. Záhadný príbeh Lívie a Niny sa odohráva vo Veľkej Británii, Rus-ku, Lotyšsku a na Ukrajine. Spája ich neľahký osud "sťahovavých vtákov", zložité vzťahy s mužmi, tajomstvá a šokujúce odhalenia, odlúčenie od detí, smútok za domovom, ale aj odvaha nových začiat-kov. Na kľukatej ceste za naplnením vlastných túžob napokon obe dospejú k poznaniu, že šťastie nie je o mieste na mape a domov je všade tam, kde máme srdce.Začínam šípiť, že tu niečo nesedí. Žila som doteraz v tme a sladkej nevedomosti? Čím menej vieš, tým je to pre teba lepšie. Takto neraz Andy žartoval, keď som ho zasypala otázkami o jeho práci. Potom ma objal a krúžil so mnou po izbe v rytme valčíka, svet sa krútil a ja som už nechcela nič viac. Hlúpa, naivná a zasnená, obklopená dostatkom všetkého, čo si môže žena priať. Alebo som bola príliš pohodlná, aby som prenikla hlbšie do jadra veci, k Andymu, do jeho sveta? Prijala som ho s jeho anglickou mentalitou a naučila som sa byť taká aj k vlastným deťom: povrchná. Radšej sa nepýtaj, svet sa predsa tak krásne krúti...
Keď som začula pred hodinou Sorbonovo čudné kňučanie, nasledova-né tichým šramotom na dvore, srdce mi začalo biť o čosi rýchlejšie. Ležala som v posteli, v tmavej izbe, po uši prikrytá hrubým paplónom a s hrôzou som si uvedomila, že počujem kroky. Tiché a opatrné, aby sa nikto nezobudil.