Divoké kone

Príchod mladej kaskadérky Hany na statok Holzmanka vyvoláva v jeho majiteľoch spomienky na obdobie z konca druhej svetovej vojny, keď ešte patril rodine karpatských Nemcov. Holzmannovci koncom vojny utiekli pred drancujúcimi Rusmi a viac o nich nik nepočul. Ich majetok sa zákerným spôsobom dostal do rúk človeka, ktorý sa pre moc a peniaze neštítil vraždiť. Šíri okolo seba nenávisť a potvrdzuje, že kto raz zabil, zabije znova. Iba on vie, že Holzmannovci nikdy živí krajinu neopustili. Hoci je presvedčený, že niet svedkov jeho dávnych zverstiev, veľmi sa mýli. Jedným z nich je stará pomätená Benčíčka. Tou druhou dcérka Holzmannovcov, ktorá v túžbe po poslednom objatí s detskou láskou Albertom zoskočila z unikajúceho koča, a odvtedy sa po nej zľahla zem. Pravda však vždy vyjde na povrch a zdá sa, že vinníkov ani po mnohých desaťročiach neminie spravodlivý trest.Láska, nenávisť, zrada aj smrť – to všetko sa spája v skvelom románe napísanom na motívy úspešného televízneho seriálu Divoké kone.Ukážka z textuOsvald vycítil, že v tej chvíli prišla jeho posledná šanca. Chladnokrvne vytiahol zbraň, s vierou, že jeho ohavný čin nikto nevidí. Namieril ju Jurgenovi do chrbta, lebo bol otočený k jazeru. Frida v panike objala syna a z plných pľúc zakričala meno svojho manžela. Do ozveny, ktorú vyvolali stromy, padol výstrel. Súčasne s ním sa zviezlo na zem mŕtve telo pána Holzmanna. Hneď na to paholok namieril hlaveň na Ericha. Frida k nemu spínala ruky, kľakla si na kolená a prosila ho, aby ušetril jej syna. Tak veľmi ho prosila, aby ďalej nestrieľal...Synovi držala hlávku v silnom objatí, chlácholila telíčko, ktoré sa otriasalo od smrteľného strachu. Pomsta zastrela Osvaldovi oči. Fride sa len posmešne uškrnul do tváre a nenávistná ruka strieľala ďalej. Najprv do chlapca, aby ju videl, ako trpí, keď jej pred očami v náručí zomiera syn, a nakoniec aj do zúboženej ženy.