Humoresky Vladimíra Nosáľa

Humor je vynikajúci prostriedok na relaxáciu duše. Je to vlastne uhol pohľadu na život. Takýto veselý a optimistický pohľad na život dáva aj kniha „Humoresky Vladimíra Nosáľa“.Kniha je rozdelená na niekoľko častí, ktoré predstavujú humoristickú tvorbu Vlada Nosáľa, ktorú zostavil jeho brat Jozef Nosáľ. Ten napísal i vtipný predslov, mozaiku života svojho brata. V ňom odkrýva zdroj jeho humoru a životného optimizmu. Je to rodný Pezinok, ľudia z tohto vinohradníckeho kraja, ľudové tradície, zvyky. Vlado Nosáľ bol vzdelaný človek, erudovaný spisovateľ a vynikajúci rozprávač. Jeho humor je kultivovaný a svieži Písal príbehy plné slovných gagov a vypointované. Nosáľov humor vie pobaviť a je dobromyseľný. Sú to humoresky, glosy, ukážky z textov, ktoré písal pre Milana Mlsnu (strýco Marcin), Ivana Krajíčka, Magdu Pavelekovú, Evu Krížikovú...Osobitná časť knihy je venovaná fenoménu ľudového rozprávačstva, zasvätene sú tu opísané príbehy hlavných protagonistov tohto žánru: Ľudo Zelienka, Jozef Hanúsek, Milan Mlsna, Jozef Vašáry, Karol Baláž, Ján Pisančin, Ondriš Jariabek a iní. Vlado Nosáľ vošiel do povedomia verejnosti ako írečitý a bodrý humorista, humorný glosátor s vtipnými nápadmi. Jeho inšpiráciou bol rodný Pezinok, rázovité figúrky z vinohradníckeho prostredia a životný optimizmus. Bol dlhoročným pracovníkom Slovenského Rozhlasu, Hlavnej redakcie literárno-dramatickej a redakcie zábavy, kde získal dôležité skúsenosti s humoristickou tvorbou. Tvorba Vladmíra Nosáľa je dôkazom prepojenia jeho životných skúseností a zmyslom pre dobrý humor. Účinnosť svojich humoristických textov si mohol overiť priamo u svojich poslucháčov na verejných nahrávkach. Ako citlivý pozorovateľ čerpal námet zo svojho blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Medzi svojimi priateľmi si overoval svoje slovné hračky, gagy a repliky do scénok. Cez rozhlasové vlny šíril smiech a dobrú náladu. Kniha obsahuje vtipný životopis od brata Jozefa Nosáľa, humoresky, vtipné glosy na rôzne témy, príbehy z histórie Pezinka, úsmevné nahliadnutia do ľudového humoru, do vinohradníckeho folklóru. Zvláštnou kapitolou sú zmapovaní slovenskí ľudoví rozprávači. Táto téma ešte nebola u nás publikovaná. Nosáľ ich osobne poznal, mnohým písal i texty a scénky. Pri čítaní ich osudov si čitateľ vybaví hlas uja z Detvy, Strýca Silvestra z Majcichova, Strýca Marcina, Nácka zo Štiavnice, Sváka Ondra, Strýca Francka, Báťa Jana, Andera z Košíc a mnohých iných.