Nekróza

Niekoľko mesiacov sa moja duša potĺkala v atmosfére Ramzesa II., v hystérii a panike starých medicinmanov, v temnom náboženskom fanatizme, ktorý sa mi skoncentroval do obrazu mumifikovaného faraóna a do podivného pojmu mumifikačný tepelný bod. Avšak v jedno piatkové ráno akoby v duši sveta, a teda aj v mojej došlo k zvratu. Bolo dvadsiateho siedmeho októbra dvetisícšesť a na nebi sa povaľovali strapaté tmavé suché oblaky, ktoré na mňa pôsobili ako morský príboj,trieštiaci sa o pobrežné skalisko na Strindbergovom obraze."