Rodokmeň

Brigitte Nicholsonová je so svojím životom spokojná. Pracuje v prijímacom oddelení na Bostonskej univerzite, popritom píše knihu o volebnom práve žien a robí si PhD. Ale jedného krásneho dňa jej priateľ Ted, s ktorým chodila šesť rokov a brala ho ako samozrejmosť, oznámi, že mu pridelil archeologické nálezisko v Egypte, čo bol vždy jeho sen, a odchádza – bez nej. Akoby to nestačilo, zakrátko jej v práci dajú výpoveď. Brigitte je zdrvená, nevie, čo si počať. Vyberie sa na pár dní k matke do New Yorku a tá ju požiada, aby jej pomohla pri rešeršovaní materiálov týkajúcich sa ich rodinnej histórie. Zostavuje rodokmeň a najlepším zdrojom informácií je vraj Mormonská knižnica v Salt Lake City. Brigitte sa do maminho projektu veľmi nechce, no po príchode do knižnice v Salt Lake City sa jej ujme ochotná knihovníčka a spolu vypátrajú, že v Brigittinej rodinnej histórii sa vyskytuje Indiánka Vačivi. Brigitte sa vyberie do Južnej Dakoty, kde sa zo záznamov ústne tradovaných príbehov dozvie o tejto Siouxke viac. Odvaha indiánskeho dievčaťa, ktoré sa ocitlo vo Francúzsku, ju tak zaujme, že cestuje do Paríža a ďalej študuje historické materiály. A práve v Paríži pod Eiffelovou vežou, ale i v Bretónsku na zámku sa paralelne s ľúbostným príbehom mladej Indiánky ďalej rozvíja aj životný príbeh modernej Američanky.