Trágédia Eura

Nedávna kríza eurosystému otriasa financnými trhmi a vládami. Euro výrazne devalvovalo voci iným menám, a to tempom znepokojujúcim pre politické a financné elity. Tie sa boja straty kontroly. Mesacník Európskej centrálnej banky (ECB) z júna 2010 potvrdzuje, že európsky bankový systém bol zaciatkom mája 2010 na pokraji kolapsu. Niekolko európskych vlád, vrátane francúzskej, bolo na hranici platobnej neschopnosti. V skutocnosti riziko platobnej neschopnosti niektorých európskych bánk, merané prostredníctvom kreditných swapov, sa zvýšilo viac ako pocas paniky, ktorá nasledovala po kolapse Lehman Brothers v septembri 2008. Politický establišment, reagujúc na krízu, sa zúfalo snažil zachránit socialistický projekt spolocnej nekrytej meny pre Európu. Uspel – aspon nateraz. Po intenzívnych rokovaniach bol vytvorený bezprecedentný „záchranný balícek“ 750 miliárd eur na podporu európskych vlád a bánk. ECB však zacala robit nieco, co mnohí predtým považovali za nemyslitelné: priamy nákup vládnych dlhopisov. A to je konanie, ktoré podkopáva jej dôveryhodnost a nezávislost. Vnímanie menového projektu Európskej menovej únie (EMÚ) verejnostou a trhmi už nikdy nebude také, ako predtým. Rastie odpor voci týmto bezprecedentným opatreniam, najmä v krajinách s tradicne konzervatívnou monetárnou a rozpoctovou politikou. Prieskum verejnej mienky v Nemecku ukázal, že 56 percent Nemcov bolo proti takémuto fondu financnej výpomoci (tzv. bailout-u). Neprekvapuje, že väcšina Nemcov sa chce vrátit k marke. Zdá sa, že intuitívne chápu, že práve oni v tomto zložitom systéme strácajú. Vidia, že oni pravidelne sporia a utahujú si opasky, zatial co vlády iných krajín sa púštajú do rozhadzovacných flámov. Jasným príkladom je grécky program „Cestovný ruch pre každého“ – dovolenka pre chudobných financovaná z vládnych zdrojov. Grécka vláda v tomto programe pokracuje dokonca aj uprostred krízy, aj ked znížila pocet dotovaných dovolenkových nocí na dve. Grécka vláda tiež udržuje štedrejší systém verejného financovania dôchodkov ako má Nemecko. Grécki pracujúci dostávajú dôchodky až do výšky 80 percent ich priemerných zárobkov. Nemeckí pracujúci dostávajú iba 40 percent a v budúcnosti majú dostávat iba 42 percent. Kým Gréci dostávajú štrnást dôchodkov rocne, Nemci dostávajú dvanást. Nemci hodnotia financnú výpomoc Grécku akoby ich niekto „obtiahol“. Táto „pomoc“ zviditelnuje nedobrovolné transfery tvoriace podstatu EMÚ. Avšak väcšina ludí stále celkom nerozumie, ako a preco ich platia. Majú podozrenie, že s tým má nieco spolocné euro. Projekt eura presadzovali európski socialisti, aby dosiahli svoj sen o centralizovanom európskom štáte. Tento projekt však zlyhá. Jeho kolaps nebude ani zdaleka náhodou. Je zabudovaný už v inštitucionálnom nastavení EMÚ. Je to príbeh intríg a ekonomických a politických záujmov. Je to šokujúci príbeh boja politikov o moc, vplyv a o ich vlastné egá.