Potomkovia fotografa

Po úspešnom Jadviginom vankúšiku vychádza u nás ďalší Závadov román Potomkovia fotografa. Autor nadväzuje na niť predošlého po slovensky publikovaného textu, na osudy jeho niektorých postáv. Dej sa začína rozvíjať pod vežou kostola s hviezdicovým budzogáňom na veži, ktorý je už slovenskému čitateľovi známy.
Príbeh románu sa rozvíja v troch rovinách. Tentoraz sú to roviny časové. V texte sa prepletajú osudy troch generácií postáv pochádzajúcich jednak z juhu Maďarska, z obce so slovenským obyvateľstvom, i z veľkomesta Budapešti, no autor nás zavedie i do Paríža či Marseille. Závada sa ponára do spoločensko-politického dejinného diania dvadsiateho storočia, pokúša sa pomenovať závažné spoločenské konflikty, napätie medzi etnikami, rozličnými mocenskými silami i privátnymi životmi postáv. Rozprávač nás sprevádza neobvyklým spôsobom - v prvej osobe množného čísla, pričom identita a teda zorný uhol tohto "pomnožného" rozprávača sa neustále mení a vťahuje čitateľa priamo do deja. Stávame sa svedkami, aktérmi príbehu, a to raz v úlohe obetí, inokedy agresora či jednoducho pozorovateľa, no nikdy nie nestranného, vždy zainteresovaného. Znova prežívame neuralgické chvíle nedávnych historických udalostí a sme nútení konfrontovať sa s vlastnou zodpovednosťou za epizódy európskych dejín.
Ani v tomto Závadovom texte nechýba ľúbostná zápletka. Vinie sa celým rozprávaním, doslova romanticky stupňuje jeho emotívne napätie medzi túžbou a skutočnosťou, aby vyústila do bezmocnosti voči osudu.