Botanik

Patologička Estelle Doylová nikdy nechodila po slnečnej strane ulice, ale nezašla tentoraz priďaleko? Vražda jej otca, ktorý zomrel na následky strelných poranení, vyzerá na prvý pohľad ako jednoznačný prípad. Estelle má na rukách povýstrelové splodiny a v čerstvo napadanom snehu sú iba jej stopy. Od svojho zatknutia povedala len tri slová: „Informujte Washingtona Poa.“
V rovnakom čase travič, ktorého tlač nazvala Botanik, posiela všeobecne známym osobám, ktoré celý národ nenávidí, varovania v podobe básničiek a vylisovaných kvetov. Polícia okamžite prijíma bezpečnostné opatrenia, no zdá sa, že vrah dokáže prechádzať cez steny a beztrestne zabíjať. Pre Washingtona Poa, ktorý neznáša záhady zamknutých izieb, to bude najdlhší týždeň v živote.Z anglického originálu The Botanist (Constable, London 2022) preložila Zdenka Buntová.Ukážka z textuBradshawová zagúľala očami. „Tetrodotoxíny, ktoré sa nachádzajú v črevách, pohlavných orgánoch a pečeni niektorých druhov ryby fugu, môžu dosahovať smrteľnú dávku až deväťstošesť mikrogramov na kilogram.“
„Fúha. To je zlé, však?“
„Mikrogram je milióntina gramu, Poe. Povedzme to inak. Jed z niektorých druhov fugu môže byť dvanásťnásobne smrteľnejší ako kyanid. Množstvo potrebné na zabitie dospelého muža je také malé, že ho voľným okom nerozoznáš. A pôsobí mimoriadne rýchlo, zvyčajne do pätnástich minút.“
„Niečo také jedovaté musí podliehať prísnej regulácii, či nie?“ uvažoval nahlas. „Asi nemôžeš len tak zbehnúť do ázijského supermarketu a kúpiť si fugu.“
„Japonci ich zjedia desaťtisíc ton ročne, ale v Spojenom kráľovstve a v krajinách EÚ sú ryby fugu zakázané,“ prikývla Tilly. „Chvíľu som snorila na internete a zdá sa, že v Londýne existuje súkromný klub, kde sa fugu podáva.“
„Takže zohnať ten jed by síce bolo ťažké, no nie nemožné.