Zamyslenia

Domov, rodný kraj, pátranie po ceste, ktorou má človek kráčať, načúvanie hlasu jednotlivca i hľadanie toho Božieho, pôda pod nohami aj vesmír nad hlavou, svet významných politikov a pátranie po statočných mocných tohto sveta až po malého človeka, ktorý žije život vo svojom mikrosvete, v chalúpke v horách, kde obrába pôdu a večer si sadá k bielo prikrytému stolu a otvára Bibliu, to všetko sa vo mne mieša do nádherných farieb, keď čítam zamyslenia Jána Sucháňa.Má krásny vzťah k ľuďom, pozná ich vnútro a napriek tomu, či práve preto neodsudzuje, ale prijíma, vníma problémy veľkého sveta, s nadhľadom sa pozerá na celok, a pritom hľadá odpovede na odveké otázky človeka v pravdách, zaznamenaných v riadkoch evanjelií. To je kotva, vďaka ktorej človek nestroskotá na rozbúrenom mori, vyhodený do života a pátrajúci po zmysle dní…