Cecília a čarodejnice

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy.
Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo.

Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou.

Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Laura Conti (Udine 1921 – Miláno 1993). Od svojich šiestich rokov žije s rodinou v Miláne. Zapíše sa na fakultu medicíny, zúčastňuje sa na odboji. Potom, ako ju zatknú a uväznia, deportujú ju do koncentračného tábora v Bolzane. Po oslobodení ukončí medicínu so špecializáciou na ortopédiu. Popri svojej profesii sa intenzívne politicky angažuje, spočiatku v Socialistickej strane a od roku 1951 v Komunistickej strane, ktorú zastupuje ako okresná radkyňa v Miláne a potom ako radkyňa regiónu Lombardie; v roku 1987 je zvolená do poslaneckej snemovne. Od začiatku sedemdesiatych rokov sa venuje hlavne témam ochrany životného prostredia: v roku 1980 sa stane jednou zo zakladateliek Ligy za ochranu životného prostredia, v ktorej dlhé obdobie stojí na čele Vedeckého výboru. Uznávaná a talentovaná spisovateľka, je autorkou troch románov: Cecília a čarodejnice (1963, Cena Pozzale), Experimentálny stav (1965), Zajac s tvárou dievčatka (1978, 1982, 2021). Okrem toho uverejnila dôležité state o otázkach životného prostredia, sociálnej pomoci, sexuálnej výchovy a histórii odboja, okrem početných vedeckých diel.