Pýcha a predsudok

Od veľkého nečakaného úspechu prvého knižného vydania v roku 1813 sa dielo Pýcha a predsudok stalo populárnym po celom svete a očarilo milióny čitateľov. Autorka Jane Austen nazvala román „svojím drahým dieťaťom“ a jeho hrdinku Elizabeth „najrozkošnejším stvorením, aké sa kedy v knihách objavilo“. Ľúbostné peripetie medzi nezávislou slečnou Bennetovou a hrdým pánom Darcym sú skvostnou ukážkou dvorenia a spoločenských pomerov na začiatku 19. storočia. Hrdinovia románu na jeho stránkach roztancujú delikátnu štvorylku plnú flirtovania, pôvabu a dôvtipu, ktorá poteší a pobaví nielen priaznivcov románovej tvorby regentského obdobia v Anglicku. K slovenskému čitateľovi sa kniha dostáva v novom preklade.Z anglického originálu Pride and Prejudice (first published in 1813) preložila Danka Jacečková.Ukážka z textu„Nuž,“ povedala Charlotte, „z celého srdca Jane želám úspech. Myslím si, že keby sa zaňho vydala hoci hneď zajtra, mala by rovnakú šancu byť s ním šťastná, ako keby venovala skúmaniu jeho povahy celý rok. Aj keby partneri dokonale poznali povahu toho druhého, aj keby si boli navzájom podobní ako vajce vajcu, vôbec by im to nezaručilo šťastie. Postupom času budú rozdiely narastať, prídu starosti a vždy je lepšie dopredu vedieť čo najmenej o chybách človeka, s ktorým sa chystáte stráviť život.“
„Teraz si ma rozosmiala, Charlotte. Takto sa predsa nedá uvažovať a ty to dobre vieš. Sama by si nikdy takto nekonala.“
Elizabeth zaujali prejavy náklonnosti pána Bingleyho k jej sestre a ani jej nenapadlo, že ona sama vzbudila záujem jeho priateľa. Pán Darcy spočiatku neprejavoval ochotu pripustiť, že je pekná. Na plese sa v jeho pohľade nezračil ani náznak obdivu a pri ďalšom stretnutí ju pozoroval iba preto, aby ju mohol podrobiť kritike. Hneď po tom, čo náležite vysvetlil sebe a svojim priateľom, že na jej tvári sa nenájde jediná pôvabná črta, však začal zisťovať, že nádherný výraz tmavých očí jej prepožičiava nezvyčajnú oduševnenosť. Vzápätí nasledovali ďalšie, rovnako pokorujúce zistenia. Napriek tomu, že svojím kritickým zrakom odhalil v jej tvaroch viacero prehreškov proti symetrii, musel priznať, že má štíhlu a pôvabnú postavu, a hoci tvrdil, že má staromódne spôsoby, uchvátila ho svojou prirodzenou hravosťou. O tomto všetkom Elizabeth vôbec netušila. Pre ňu bol iba nepríjemným človekom, ktorý ju nepokladal za dosť peknú na to, aby ju pozval do tanca.