Prikladanie slnka

Básnická zbierka od Janka Martona z roku 2021, jeho desiata v poradí."V tme, čo oberá nás o svetlá lámp
Sadajú úkradmo k čaši tušu
Bez obáv vyzliekať pravde háb
Ochotní vykostiť pred nami dušu
... Tú vlastnú...
Prazvláštni alchymisti
Snílkovia - sú Realisti!
... Ján Marton?
- je taký istý..."Sveťo Vladař (spevák skupiny HT)Ukážky básni z knihy:Rana nad ľavé obočie môjho zmysluSi ako slnko nad temnýmvýjavom neurčitej viery.Rana nad ľavé obočiemôjho zmyslu.Si Vianocami mojich pohrebovv gurmánskych papuliachlásky.Si batoľa i starena.Stena prekrásneho výjavunad utrpením tmy.Si premena mojej doby,môjho rytmu i tónu.Hlas mojich pochodní,zrodu i smrti.Skutočne existuješ.A to je na tom to najstrašnejšie.. Dlhá a nežne blčanliváI.
Chcel by som byť
tvojim pohárom.
Tesne pred pol štvrtou
v ďalšej básni.Cez okno však len
lámem lúč,
a vravím slnku ešte nezhasni
tú prekliatu vec:Deň.II.
Ohnivé dunenie mojich stotín,
iba napája tušenia
a podobne poslednú nádej
na nové ráno a tú istú teba.Len tak,
akoby bola noc nad čakanie
vzácnejšia.
Dlhá a nežne blčanlivá.Ako ohne v tvojich studniach.Je ráno plné okienVšetko, čo mám,vo svojej sopke,sú obrazy. Bez rámova ochranných skiel.Všetko, čo mám,je ráno,keď sa nadýchnem vetra,čo mi posiela tvoje vlasy.Tvoje ruky. Po vetrev tom istom obraze bez rámu.Lebo je ránov opuchnutých očiach.V úsmeve motýľa,čo sa ukryl do rozprávkovej knihy.Je ráno teba a mňa.Sopiek a slnka.Usmej sa. Hovorím sia v dlaniach lámem kamene.Je ráno plné okiena teba.Strácam dych a slová.Znovav priamom prenose,keď ti hladím vlasy.Oknami, čo ostali mi namiesto očí.