Hnev

Uliciam deväťdesiatych rokov vládnu gangy šuštiakových mafiánov, no najmocnejšou organizovanou zločineckou skupinou je Slovenská informačná služba, tou najväčšou zasa policajný zbor.
Len poručík Molnár je blázon, ktorý si obliekol uniformu, aby čistil mesto od zločinu. Stáva sa tak zrnkom piesku v súkolí dobre rozbehnutého stroja na peniaze. Ten ho, samozrejme, okamžite zomelie.
Miki Miko je iný typ policajta. Nekrúti sa spolu s ostatnými kolieskami mašinérie, no nie je ani blázon. Vie, že keď sedí pri stole s falošnými hráčmi, vyhráva ten, kto najlepšie podvádza. A pokiaľ hráte o život, cena fair play sa naozaj neráta. Keď mu zabijú partnera a systém spravodlivosti urobí aj nemožné, aby ochránil vrahov, zostáva iba pomsta. No Konfucius sa mýlil, vykopať dva hroby, než sa vydá na jej cestu, by ani zďaleka nestačilo.
Aďo Šípoš, profesionálny syn a kapitán vlajkovej lode miestnej ekonomiky, má všetko – moc, peniaze, slávu, ženy i mužov. Chýba mu len rozum a otcovská láska. Za svoje milióny si ani jedno nekúpi, ale to rozhodne nie je dôvod, aby si naplno neužil všetko ostatné.
Novinár Pali Schlesinger sa odmieta dať podplatiť, Aďo Šípoš ho však vždy môže kúpiť v balíku aj s celou redakciou. Snaží sa byť objektívny a profesionálny, no jeho články aj tak všetci dotknutí berú osobne. Následky bývajú tristné, a nielen preňho. Poctivo ďalej hľadá pravdu, ale keď ju objaví, veľa radosti v nej nenájde.
Nový boss podsvetia sa obáva, že vražda je ťažký hriech, ale čo má robiť, keď je raz mafián? Gangster, ktorý nezabíja, dlho nežije. Život mafiána je krátky, ale krásny, utešoval sa jeho mŕtvy predchodca. Život mafiána je krásny, ale krátky, dodáva s úľavou Miki Miko.Arpád Soltész sa v treťom románe Hnev vracia k postavám svojej prvotiny Mäso, do éry mečiarizmu, keď si nikto nemohol byť istý svojím majetkom, slobodou ani životom, pokiaľ ich nedokázal ochrániť hrubou silou alebo politickými konexiami. Ani tento jeho príbeh nemá kladných hrdinov. Je o normálnych ľuďoch v nenormálnych podmienkach. Zajtra to môžete byť vy.Ukážka z textuKeď našiel, čo hľadal, najprv mu vybehlo obočie a potom sa len sucho zasmial. Zadržali a obvinili Šaniho švagra, mal pri sebe dvanásť gramov bieleho prášku, ktorý poslali na expertízu. Jasné, že v labáku potvrdia heroín, ale pre dobrého feťáka to nebola ani týždenná dávka.
Miki vedel, ako to chodí. Policajti si vzali od Šaniho na kávu a dve kilá štofu spláchli v hajzli. Nechali si len toľko, aby si urobili čiarku do štatistiky a odôvodnili zásah. Vzal to na seba niekto z rodiny, kto ešte nemal záznam, a keď si zaplatí dobrého advokáta, vykľučkuje z toho s podmienkou. Každý je spokojný. Okrem Mikiho, ale koho zaujíma Miki? Nadporučík Miko bude držať basu, lebo beztak nemá nič, čo by mohol povedať nahlas.
Nehral podľa pravidiel a nevyhral. Lenže keby hral podľa pravidiel, nevyhrával by nikdy. Keď mastíte karty s falošnými hráčmi, existuje jediné pravidlo – vyhráva ten, kto najlepšie podvádza.
Pokrčil zvodku, znechutene ju hodil do koša a mávol rukou. Tentoraz aspoň nič neprehral. Turecký heroín zmizne z ulíc, olašáci sa stiahnu, Šiptari nerozpútajú vojnu, v meste bude pokoj. Všetko je, ako má byť.