Tajomné puto

Lesník a ochranca prírody Peter Wohlleben objavuje prekvapivé podobnosti medzi človekom a prírodou. Toto pradávne spojivo pretrváva dodnes.
Je napríklad dokázateľné, že ľudský imunitný systém využíva pri prechádzke lesom rastlinné antibiotiká, ktoré stromy uvoľňujú, aby sa chránili pred škodcami. Naše zmysly nie sú o nič menej vnímavé ako zmysly zvierat. Hoci zvieratá cítia blížiace sa zemetrasenie a iné prírodné katastrofy oveľa skôr ako človek, my zasa máme akýsi siedmy zmysel – napríklad cítime, že nás niekto zozadu uprene pozoruje. Pes má všeobecne rozvinutejší a citlivejší čuch ako človek, zato vôňu zrelých lesných plodov a ovocia zavetríme skôr.
Na druhej strane prejavujú rastliny a zvieratá zarážajúce ľudské schopnosti. Niektoré rastliny počujú a sú schopné odlíšiť neškodné zvuky od nebezpečných, vnímajú napríklad jemné šušťanie hlodajúcich húseníc. Stromy vdychujú kyslík a čerpajú z neho energiu. Korene používajú aj ako nástroj hmatu a chuti. Pravidelné pohyby v kmeni stromu vytláčajúce vodu nahor môžeme porovnať s tlkotom ľudského srdca.
Peter Wohlleben nám ukazuje, že človek nestojí nad rastlinami a zvieratami, ale podobne ako ostatné druhy je súčasťou úžasného systému, v ktorom existuje vzájomná závislosť a spojitosť a jeho súčinnosť sme do dnešného dňa odhalili len čiastočne. LESNÝ KÚPEĽ PRE POKROČILÝCHPetrovi Wohllebenovi sa stala láska k lesu celoživotným poslaním. V čase, keď sa majitelia lesov pre veľké suchá boja o svoju existenciu a politici objavili les ako záchrancu klímy, píše autor o schopnosti človeka prostredníctvom vlastných zmyslov komunikovať so stromami. Toto čítanie je ako výlet do iného sveta, kde vedia stromy rozprávať. Na základe mnohých vedeckých štúdií sa autor snaží dokázať, že človek môže komunikovať aj s rastlinami. Zdôrazňuje, že človek nie je korunou tvorstva, za ktorú sa samoľúbo považuje, ale podobne ako ostatné druhy rastlín a živočíchov je súčasťou obdivuhodne prepojeného prírodného systému. Je v našom záujme, aby sme v ňom udržali rovnováhu a toto cenné bohatstvo zachovali pre ďalšie generácie. Frankfurter Allgemeine Zeitung