Epigramy

Epigramy Jozefa Ignáca Bajzu sú prekvapivo aktuálne aj po dvesto rokoch. Pravda, najprv ich bolo treba odkliať a vyslobodiť z učebníc. Problém bol napríklad v Bajzovom starom jazyku, vo výrazovej archaickosti a neraz až amorfnosti. Marián Heveši, ktorý sa Bajzovmu dielu venuje vyše tridsať rokov, pripravil prísny výber, epigramy poprekladal, ba v nevyhnutných prípadoch musel pristúpiť aj k básnickým parafrázam. Texty zapôsobia svojou samozrejmou intonáciou a básnickou suverenitou, akoby ich Bajza napísal v dnešných časoch.Jozef Ignác Bajza sa narodil 5. marca 1755 v Predmieri. Študoval teológiu vo Viedni, bol katolícky kňaz, dokonca aj bratislavský kanonik, no dnes je známy najmä ako spisovateľ, ktorý mal veľké starosti s dobovou cenzúrou. Napísal vyše tristo epigramov a prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti. Umrel ako osemdesiatjedenročný 1. decembra 1836 v Bratislave a pochovaný je v kapitulskej krypte Dómu svätého Martina.Ukážka z knihy:Nešťastná krajina Nie, nevybrala si tú pravú z ciest, tá cesta nemôže ju k šťastiu viesť, kde cenia prachatých a necenia si česť... Dobrý, múdry, mocnýKaždému z nás čosi chýba,mávame aj mnohé z chýb.Dobrý človek nemá zlato,múdry neraz nemá vieru,no a mocný – nemá vtip.Zem je guľatáVieme, že Zem je guľatá.Svet sa krúti.A možno práve to nás v kruhuvečne zlostnýchblúdiť núti.PlešinaVraj plešivá hlavaje múdrosť a sláva.Práve preto asimnohí papalášitrhajú si vlasy.Blaženej nuleNevieš nič a nevieš ani to, že nevieš nič.Ako vidím, na veci už veľa nezmeníš!