Krkavčí súd

Vrcholí jeseň a zúfalý bezdomovec v snahe nájsť prístrešie vnikne do opustenej záhradnej chaty. To, čo tam nájde, mu vyrazí dych.
Jeho objav spustí typickú policajnú mašinériu. Kto sú dvaja poviazaní mŕtvi muži v pivnici? Kto a prečo ich pred smrťou tak neľudsky mučil? Na tieto otázky hľadá odpovede hlavný inšpektor oddelenia vrážd bratislavského riaditeľstva Policajného zboru Peter Ledecký. Sám pritom čelí vážnym problémom v osobnom živote.
Niekoľko dní po náleze v chatke dôjde v jednom z nočných barov k streľbe na bossa kriminálneho podsvetia. Šéf unikne bez zranenia, no zomrie jeho osobný ochranca. Hrozí po rokoch mestu ďalšia vojna gangov? Pribudnú mŕtvi?
Detektívi oddelenia vrážd majú v tomto ročnom období plné ruky práce. Prípady sa množia, štatistika ich objasnenosti povážlivo klesá. Vedúci funkcionári sú nervózni. Do tímu nastupuje Jakub Koreis, ambiciózny mladý policajt z tretieho okresu. Prinesie zmenu a pomôže vyšetriť brutálny čin?Krkavčí súd je prostý príbeh o zločine. Jeho protagonista hlavný inšpektor Ledecký sa v rámci vyšetrovania zamýšľa aj nad niektorými spoločenskými problémami, ktoré prináša súčasnosť. Na väčšinu otázok však – tak ako v živote – nenachádza odpoveď.
Autor vďaka dlhoročným skúsenostiam realisticky vykresľuje nielen atmosféru zločineckého podsvetia nášho hlavného mesta, ale aj prostredie policajných pracovísk. Ukazuje každodennú činnosť kriminalistov pri objasňovaní najzávažnejších zločinov. Necháva čitateľa nahliadnuť aj do ich súkromia a odhaľuje, ako sa dve stránky života vzájomne ovplyvňujú.Ukážka z textu„Chlapi, neviem, čo za sviňu mohlo spraviť niečo také. To nie je človek, ale beštia. On ich tu podľa mňa takto týral možno celé dni. Museli neuveriteľne trpieť. Neviem si takú hrôzu ani len predstaviť. Všimli ste si, že vlasy majú úplne biele?“
„Myslíš, že z toho, čo s nimi robil?“ spýtal sa Machrák.
„Alebo robili?“ doplnil Ledecký.
Kovačovský sa odmlčal. Aj on, profesionál sa potreboval najprv poriadne rozdýchať.
„Vekovo budú obaja mladší,“ pokračoval o chvíľu. „Skoro rovesníci. Na šediny mali ešte čas. Odhadujem, že mohli mať tak okolo tridsať.“ Zakrútil hlavou a zhlboka sa nadýchol: „A najlepšie na koniec.“ Zahľadeli sa naňho. „Jeden z nich má ešte aj vyrezaný jazyk.“
Ledecký zahodil zvyšok cigarety. Špičkou čižmy ho vtlačil do rozmoknutej zeme. V hlave mu rezonovala posledná doktorova veta. „Myslíš, že pri tom všetkom svinstve to má nejaký zvláštny význam?“ spýtal sa.
Kovačovský chvíľku váhal, no potom vyslovil svoju hypotézu: „Podľa mňa ten nešťastník až príliš hlasno prosil o smrť.“