Deti môjho srdca

..Dieťa. Aké užasne stvorenie. Tá detská nevinnosť, nevinný detský pohľad, nežné objatie. Aká krása. Detský úsmev, prvé nezrozumiteľné slovká, prvé neisté kroky, ich detský svet, pre nás dospelých taký nepochopiteľný. A zrazu je tu. To preukrutné slovo rakovina. Mnohí si povedia: „Mňa sa to netýka...“ No jedného dňa sa toto slovo zmení na skutočnosť a vkráda sa do života nevinných deti... A znova ten detský pohľad s nemou prosbou „pomôžte!“... ubolené, dopichané od ihiel, bez vláskov. Bojujú, hoci nevedia, čo sa vlastne deje. Také nežné a už poznávajú, čo je to bolesť, prebdené noci, boj o život. Nemôžu za to, že to preukrutné slovo sa práve v nich zmenilo na skutočnosť. Vychutnávajú si každý okamih, ktorý im život ponúka a mnohokrát svojou trpezlivosťou a silou bojovať dávajú príklad nám dospelým. Nad nami všetkými vládne veľký otáznik s otázkou „Prečo?“ Nik nám nikdy nedá odpoveď. Je tu. Prišla a každý verí, že raz navždy odíde... Dieťa. Také úžasné stvorenie. Ten pre nás nepochopiteľný detský svet, detská sila, odvaha bojovať, túžba a viera žiť...