Malvína

„Autorka ženských románov Patrícia Stanková, donedávna píšuca pod pseudonymom Pia Dušak, prichádza po troch rokoch s novou evitovkou. Autorka bestsellerov Slečna s výsledkami (za tento román bola nominovaná na Panta Rhei Awards v kategórii SLOVENSKÝ KNIŽNÝ DEBUTANT ROKA), Karma je zdarma a Dobrovoľne nasilu, predstavuje ďalší zaujímavý román zo života mladých ľudí. Prvý, pod hlavičkou vydavateľského domu MAFRA Slovakia, a.s.Malvína sa drží hesla: kto sa bojí, nech nechodí do lesa. A tak ani okom nemrkne, keď sa jej život obráti naruby. Pretože chápe, že v takýchto životných situáciách nemá cenu plávať proti prúdu. Niekedy je výhodnejšie sa ním nechať unášať.Malvína je žena, ktorá na úsvite zaťahuje žalúzie, aby mohla ďalej spať. Je to žena, ktorá presviedča iných o opaku, len preto, aby sa s nimi mohla pohádať. Na raňajky si dá dva maslové croissanty, ale kávu osladí len umelým sladidlom. Táto žena ľavou zadnou zvládne otvoriť fľašu vína, ale dvere na aute si necháva otvárať zásadne mužmi. V obývačke má poriadok, ale v hlave občas neskutočný „chaos“.Malvína o mužovi svojho života:
„Nebolo to len o tom, ako vyzeral. Bolo to aj o tom, ako sa tváril, smial, o tom, ako vyzeral, keď premýšľal, o jeho názoroch, uvažovaní a myšlienkach, o jeho zmysle pre humor... A toto všetko dokopy tvorilo pre mňa celok, ktorému som jednoducho nedokázala odolať.“Ukážka z textuMatku som nikdy nebrala vážne, napriek tomu mi však na prstenníku žiaril briliantový prsteň. A ten jasne hovoril o tom, že sa čoskoro stanem manželkou človeka, ktorý nemá ani poňatia o tom, ako sa žije od výplaty k výplate.
Ak by mala moja matka zostavenú vzťahovú kandidátku, tak by bol chlap ako Martin stopercentne na prvom mieste. Bol pre ňu zosobnením mužnosti, elegancie, starostlivosti, dokonca gentlemanského správania. A to, že bol „finančne zabezpečený“, bol vskutku príjemný bonus navyše.
Matka mi stískala prstenník tak silno, že mi v ňom skoro zastavila prúdenie krvi, a ja som znudene prevracala očami nad jej hlúpou radosťou. Už vtedy som si mala uvedomiť, že to, s čím súhlasí moja mama, nemôže byť kóšer. Aleže vôbec.
To bola celá ona.
Celý život myslela len na to, ako ma vydať čo najlepšie, a odo mňa očakávala len to, aby som bola ticho a tvárila sa milo.
„Dievča, plnia sa ti sny, vravela som ti, že z teba raz niečo bude,“ nadhodila. „Našla si si muža, ktorý ti nedovolí zaplatiť ani za pohár vody. Trpezlivosť ruže prináša. V tvojom prípade červené ruže a briliant ako hrom,“ zasmiala sa a konečne mi pustila ruku. „Dúfam, že svadba bude do roka a do dňa a vlastne možno aj skôr! Veď ak máš peniaze, vybavíš svadbu aj za pár týždňov,“ nadchýnala sa s pripečeným úsmevom na tvári. Úplne žiarila, keď takto v hlave snovala pochybné plány o svadobných šatách, luxusnej výzdobe a dobrom jedle.
Jej bláznivý výraz hovoril za všetko.
„Martin mi síce prsteň dal, to však neznamená, že sa do svadby hrnie. Nikam sa neponáhľame,“ hamovala som ju, no akoby som hrach na stenu hádzala. V okamihu som videla, ako jej potemneli oči. „Zošalela si? Teraz, keď máš vysnívaný život na dosah ruky, ho budeš odďaľovať?“
„Mama, to je tvoj vysnívaný život.“
Stisla pery tak silno, že jej z nich ostala len úzka priamka.
„Musíš myslieť na svoju budúcnosť, Malvína. Vieš, že to s tebou myslím dobre,“ povedala s dôrazom na poslednú vetu.
Zadívala som sa na svoju matku, dvojnásobnú vdovu, ktorá doteraz ani jednému zo svojich zosnulých manželov neprepáčila, že ju tak nehanebne opustili, a spomenula som si na známu povedačku o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.